Počas tohto roku si celý hudobný svet pripomína 250. výročie narodenia nemeckého skladateľa Ludwiga van Beethovena.
Za života ho oslavovali ako virtuóza, ako skladateľ sa stal nesmrteľným. Dnes si tohto rodáka z Porýnia ceníme ako revolucionára, vizionára a kozmopolitu, ktorý zavŕšil svojimi hudobnými dielami epochu Viedenskej klasiky a otvoril cestu romantike.
Aj keď sa už v mladom veku presťahoval do Viedne, kde ako „dovršovateľ viedenskej klasiky“ dosiahol svetovú slávu, oslavuje Bonn svojho génia s veľkou úctou. Ako najvýznamnejšie dieťa mesta Bonn napísal nielen „5. symfóniu“ Osudovú, ale aj dojemnú klavírnu skladbu „Pre Elišku“. Jeho melódia na báseň Friedricha Schillera „Óda na radosť“ slúži od roku 1985 ako hymna Európskej únie.
Klavírna sonáta č. 14 cis-mol "Quasi una fantasia", známa aj ako "Sonáta mesačného svitu"(angl. Moonlight Sonata), bola dokončená v roku 1801.
Skladbu Beethoven venoval svojej žiačke, iba sedemnásťročnej Giuliette Guicciardi, ku ktorej ho viazali okrem učiteľských povinností i hlbšie city. Tu možno hľadať aj skutočné mimohudobné pozadie skladby, zatiaľ čo vžitý a odborníkmi často kritizovaný prívlastok "mesačného svitu" dostalo dielo až neskôr, na základe subjektívneho dojmu hudobného kritika a básnika Ludwiga Restallba, ktorému prvá veta skladby pripomínala svetlo mesiaca nad Luzernským jazerom. Pôvodný podtitul diela pochádzajúci od Beethovena je "quasi una fantasia". Porušil v nej všetky princípy klasicistickej tvorby a pozdvihol túto skladbu na úroveň romantickej hudby.
Napriek tomu, že sám Beethoven si cenil mnohé svoje ďalšie sonáty viac, stala sa sonáta č. 14 už za jeho života veľmi populárnou a dnes ju môžeme označiť dokonca za akési synonymum klavírnej skladby. Prvá veta patrí medzi najznámejšie melódie klasickej hudby vôbec.
Túto nádhernú sonátu Vám dnes zahrá absolvent našej školy Simon Kubovčík, ktorý si ju vybral ako súčasť svojho absolventského repertoáru. Prajeme Vám príjemné počúvanie.